Slovensko čaká veľká výzva. Na klimatickej konferencii v Glasgowe sme sa zaviazali ukončiť výrobu elektrickej energie z uhlia do roku 2023. Bude to malý, no dôležitý krok k vyriešeniu problému zvaného klimatická kríza. Aké bude Slovensko bez uhlia?
Nahradiť uhlie ako zdroj energie nebude jednoduché, aj keď je to možné. Zmeny čakajú všetkých, výrobcov, distribútorov aj odberateľov elektriny. Slovenský záväzok z klimatickej konferencie sa netýka domácností. Tie budú môcť (zatiaľ) aj po roku 2023 vykurovať uhlím.
Klimatická kríza
Kým pred pár rokmi sa iba špekulovalo o možnom otepľovaní Zeme a niektoré autority existenciu tohto javu popierali, dnes je jasné, že klimatická kríza je veľkou témou dňa. Emisie vypúšťané do ovzdušia v dôsledku činnosti človeka ohrozujú stav celej planéty.
Kroky vedúce k zvráteniu zlej situácie nie sú veľmi populárne, pretože nás budú nútiť meniť zabehnuté zvyky a procesy a budú aj niečo stáť. Sú však nevyhnutné.
Oceňujeme preto, že sa na klimatickej konferencii v Glasgowe Slovensko pridalo ku krajinám, ktoré chcú v krátkom čase vylúčiť výrobu elektrickej energie a tepla z uhlia.
Čo nahradí uhlie?
Zatiaľ však nie je jasné, čo tento zdroj nahradí, ani koľko to bude stáť. Každá krajina má svoje klimatické špecifiká, ktoré buď umožňujú, alebo znemožňujú výstavbu nových ekologických zdrojov. „Nahradiť uhlie ako lacný zdroj energie nebude jednoduché. Ekologické zdroje nemajú také parametre, na aké sme boli pri uhlí zvyknutí,“ skonštatoval Ing. Vladimír Lásik z PPA CONTROLL.
Jednou z možností, ktoré by s malými úpravami technológie mohli na výrobu elektrickej energie používať teraz ešte stále uhoľné elektrárne na Slovensku, je dendromasa. Drevená štiepka, ktorá vzniká aj ako odpad v drevospracujúcom priemysle.
Ďalšou možnosťou je spaľovanie upraveného komunálneho odpadu. „Naše skúsenosti nás utvrdzujú v presvedčení, že spaľovanie odpadu v moderných spaľovniach je efektívne a ekologické riešenie. Namiesto hromadenia na skládkach a znečisťovania ovzdušia a vody sa môže odpad využiť na výrobu tepla aj elektrickej energie,“ pokračuje V. Lásik.
Jadro ako alternatíva?
Na prelome rokov sa na pôde Európskej komisie opäť otvorila otázka jadra ako ekologického zdroja na výrobu energie. Spolu so zemným plynom boli nakoniec tieto zdroje označené ako udržateľné, takže je možné s nimi rátať aj do budúcna.
Získavanie a skladovanie uránu má svoje ekologické obmedzenia, ktoré môžu, ale nemusia prispievať ku klimatickej kríze.
„Atómové elektrárne dneška už nie sú to, čo boli pred desiatkami rokov. Bezpečnosť je v nich na vysokej úrovni a pri zodpovednej prevádzke neznamenajú žiadne riziko pre ľudstvo,“ vysvetľuje expert z PPA CONTROLL.
Skladovanie elektriny ako výzva
Ekologických zdrojov na výrobu elektrickej energie poznáme už v súčasnosti niekoľko. Ich slabou stránkou je nestabilita alebo sezónnosť výroby elektriny, preto treba vyriešiť otázku jej uskladnenia. Bez toho sa klimatickú krízu nepodarí zvládnuť. „Nech sa bude elektrina vyrábať akokoľvek, treba riešiť jej akumuláciu a skladovanie. Okrem krátkodobých úložísk, akými sú batérie či prečerpávacie vodné elektrárne, sa javí, že najväčší potenciál na dlhodobé uskladnenie má vodík,“ domnieva sa V. Lásik.
Veľa odpovedí určite prinesie aj projekt ITER (International Thermonuclear Experimental Reactor – Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor), ktorého súčasťou je aj PPA. Ide o najambicióznejší energetický projekt vo svete. Jeho cieľom je dokázať možnosť jadrovej fúzie ako veľkého a bezuhlíkového zdroja energie.